Prierezové nástroje a prístupy

IMPEL v posledných rokoch uskutočnil niekoľko podobných prieskumov, ktoré poskytli množstvo užitočných informácií. Situácia sa však dramaticky zmenila v súvislosti s vyhlásením stavu klimatickej núdze v mnohých krajinách, obrovským nárastom povedomia o plastoch a celosvetovým poklesom biodiverzity. Túto situáciu výrazne zhoršila prebiehajúca pandémia COVID-19, ktorá výrazne zmarila regulačné programy a v konečnom dôsledku ovplyvní rozpočty verejného sektora a financie subjektov, od ktorých sa očakáva dodržiavanie environmentálnych právnych predpisov. Táto práca je potrebná na úplnú identifikáciu a kvantifikáciu týchto vznikajúcich problémov a na snahu poukázať na možnosti a riešenia na podporu regulačnej komunity. Táto práca bude tiež priamo informovať o vytvorení viacročného strategického plánu na rok 2022 a nasledujúce roky.

Vyhlásenie stavu klimatickej núdze (ako aj rastúce povedomie o vplyve plastov, úbytku biodiverzity a teraz aj o vplyve globálnej pandémie a potenciálnej ekologickej obnovy) má zásadný vplyv na politiku, spôsob regulácie a na tých, ktorých regulujeme. Tlak na to, aby sa prispelo k zníženiu skleníkových plynov, zníženiu emisií uhlíka alebo podpore ekologickej obnovy, sa zvyšuje, avšak len málo regulačných orgánov má správne nástroje na to, aby sa týmito otázkami začali zaoberať. Tento program chce riešiť tieto problémy navrhnutím nástrojov a prístupov, ktoré môžu regulačné orgány použiť na riešenie týchto nových výziev. Navrhuje sa vytvoriť pracovný program, ktorý bude pokrývať obdobie rokov 2021 - 2024.

Poznatky o úspešnom uplatňovaní mnohých regulačných nástrojov presadzovania práva sú v rámci regulačnej komunity často obmedzené. Schopnosť prezentovať tieto nástroje a prístupy je potrebná na to, aby sa regulačné orgány stali efektívnejšími a účinnejšími a aby sa v konečnom dôsledku zabezpečila vysoká úroveň ochrany životného prostredia.

Pri likvidácii lokalít sa spravidla neprijímajú opatrenia na vyčistenie životného prostredia a zanecháva sa značné environmentálne dedičstvo, ktoré je potrebné následne riešiť. V Európe sa hľadajú rôzne riešenia, ktoré zahŕňajú používanie poistných zmlúv, finančných rezerv a dlhopisov. Problémom zostáva platobná neschopnosť, a aj keď sú prijaté opatrenia, likvidátor ich často ignoruje, čo má za následok, že pre životné prostredie nezostane nič, pretože sa považuje za podriadené právu spoločnosti. Dlhé súdne spory môžu nakoniec vyústiť do toho, že náklady uhradí daňový poplatník, čo je v priamom rozpore so zásadou "znečisťovateľ platí".

Cieľom projektu je definovať kritériá na posudzovanie environmentálnej škody a bezprostrednej hrozby škody a vybudovať technické a procesné kapacity pri preverovaní prípadov a určovaní stôp a dôkazov o environmentálnej škode a hrozbe škody podľa smernice o environmentálnej zodpovednosti spôsobenej environmentálnymi udalosťami, porušeniami a ekotriminalitou.

Sieť IMPEL sa od roku 2008, keď sa stala nezávislým združením registrovaným podľa belgického práva, výrazne rozrástla. V roku 2008 mala 38 členských orgánov, v roku 2016 ich bolo 51. V členstve IMPEL, ako aj v aktívnom zapojení do projektových činností však stále existujú značné medzery. Je to zrejmé najmä vzhľadom na nedávnu reštrukturalizáciu združenia IMPEL s cieľom zahrnúť do jeho pracovného programu činnosti v oblasti ochrany prírody a pôdy a vody. Okrem toho však existuje aj jasná potreba spolupráce na nižšej ako národnej úrovni s regionálnymi a miestnymi orgánmi, ktoré riadia a vykonávajú implementačné a vynucovacie činnosti. Európska komisia to zopakovala počas nedávneho stretnutia s Radou IMPEL v Bruseli 27. mája 2016, ale aj s Výborom regiónov, ktorý hostil valné zhromaždenie v Bruseli v roku 2014. Doteraz je členstvo v IMPEL z orgánov na nižšej ako národnej úrovni pomerne obmedzené a to sa musí zmeniť, ak chceme zlepšiť implementáciu v širšom meradle v Európe.

V posledných rokoch IMPEL a Európska komisia vydali svoje stanoviská týkajúce sa budovania kapacít, a preto sa rôzne projekty IMPEL teraz chopili iniciatívy a rozvíjajú svoje myšlienky, ako podporiť svojich členov pri implementácii produktov, ktoré poskytujú.

Od všetkých inšpektorátov sa vyžaduje, aby boli čo najúčinnejšie a najefektívnejšie a zároveň poskytovali existujúce alebo dokonca rozšírené služby. Nedávne iniciatívy IMPEL Review priniesli informácie o rôznych technologických pokrokoch, ktoré uskutočňujú regulačné orgány v Európe. Zámerom tejto minikonferencie je podeliť sa o poznatky nielen o tom, čo je k dispozícii, ale aj o úskaliach/nákladoch na vývoj a počiatočných problémoch, ktoré vedú k hotovému výrobku. Nejde tu o zdieľanie minimálnych kritérií, skôr o umenie možného a o to, ako sa k nemu dostať čo najefektívnejšie.

Existuje množstvo vnútroštátnych zákonov a predpisov, ktoré od prevádzkovateľov vyžadujú, aby zaviedli plány a opatrenia na prevenciu, reakciu a nápravu environmentálnych škôd v dôsledku prírodných a technologických havárií. Agentúry na ochranu životného prostredia tiež pôsobia na základe rôznych povinností a požiadaviek, aby pomohli prevádzkovateľom predchádzať haváriám a plánovať a vykonávať reakcie na havárie a havarijné situácie. Táto rôznorodosť povinností a požiadaviek pravdepodobne viedla k nejednotným opatreniam na prevenciu environmentálnych havárií a reakciu na ne.

Vďaka množstvu vypracovaných metodických materiálov, uskutočnených workshopov a seminárov o osvedčených postupoch je IMPEL vedúcou sieťou pre odborníkov z verejného sektora v oblasti environmentálneho práva v Európe. Napriek tomu v súčasnosti existujú problémy týkajúce sa spravodlivosti, zastúpenia a infiltrácie v rámci existujúceho profilu členov IMPEL.

Po dvoch po sebe nasledujúcich rokoch organizovania konferencií sietí EÚ (2016 Utrecht a 2017 Oxford) si IMPEL uvedomil, že je potrebné usporiadať konferenciu venovanú práci, pokroku a ďalšiemu napredovaniu siete, 5 expertných tímov a ich členov, najmä v súvislosti s iniciatívou Európskej komisie na zabezpečenie environmentálneho súladu.

Presadzovanie práva v oblasti životného prostredia môže byť podporené vysoko aktualizovanými a cennými geografickými informáciami, ktoré sa zhromažďujú, uchovávajú, spravujú a pomáhajú pri činnostiach v teréne. Stále však nie sú jasné metódy, inštitucionálne využitie a právne uplatnenie týchto nástrojov na analýzu životného prostredia a využívania pôdy. Cieľom tohto projektu je preto identifikovať potenciálnych používateľov týchto údajov diaľkového prieskumu Zeme na základe služieb programu Copernicus a pochopiť, ako môžu tieto informácie podporiť inšpekčné činnosti v oblasti životného prostredia a ochrany prírody v rámci špecifík jednotlivých zúčastnených členov IMPEL a ako sa už uplatňujú a ako sa môžu uplatňovať v budúcnosti, pričom sa zohľadnia hlavné postupy, metódy, (otvorený) prístup k týmto postupom a metódam a právne obmedzenia (týkajúce sa uplatňovania geopriestorových dôkazov v právnych podmienkach rôznych krajín).

Táto správa bola vypracovaná s cieľom zahrnúť názory spoločnosti IMPEL v rámci projektu Remas, a to najmä s ohľadom na vývoj "kritérií Remas". Projekt Remas je spolufinancovaný programom EÚ LIFE - Životné prostredie, Agentúrou Spojeného kráľovstva pre životné prostredie, Škótskou agentúrou pre ochranu životného prostredia, Inštitútom environmentálneho manažmentu a hodnotenia a Írskou agentúrou pre ochranu životného prostredia. Cieľom projektu je dosiahnuť konsenzus o hodnote nezávisle certifikovaného systému environmentálneho manažérstva (EMS) pre environmentálny regulačný orgán a určiť, ktoré dobrovoľné opatrenia na dodržiavanie predpisov najúčinnejšie chránia životné prostredie a prečo. "Kritériá Remas" sú definované ako tie prvky EMS, ktoré sa považujú za kľúčové pre zlepšenie environmentálneho správania a pomoc pri regulácii.

Cieľom projektu bolo identifikovať a definovať jasné, transparentné a porovnateľné parametre kvality pre inšpektoráty životného prostredia, čím by sa inšpektoráty mohli navzájom porovnávať a učiť sa od seba. Ďalej sa v rámci projektu diskutovalo o tom, ako možno použiť a využiť zistené vhodné parametre kvality.

Cieľom tohto projektu IMPEL bolo poskytnúť praktické riešenia a zdieľať osvedčené postupy medzi orgánmi environmentálnej inšpekcie v Európe v súvislosti s iniciatívami na zlepšenie účinnosti a efektívnosti regulačných činností, ako je napríklad udeľovanie povolení a inšpekcia. Prínosom projektu bolo:

Cieľom projektu bolo určiť, aké základné informácie o vykonaných environmentálnych kontrolách by sa mali poskytovať verejnosti a ako sa tieto informácie dajú najlepšie poskytnúť, najmä elektronickými prostriedkami (internet), a poskytnúť odporúčania. V rámci projektu sa podarilo zistiť, aké informácie sa verejnosti poskytujú a v akej forme.

Iniciatívy lepšej právnej regulácie na zlepšenie účinnosti a efektívnosti pri súčasnom zachovaní alebo zlepšení úrovne ochrany životného prostredia sú čoraz častejšie využívané inšpektorátmi životného prostredia v členských štátoch, často ako reakcia na výzvy, ako sú obmedzené zdroje a rastúci tlak na životné prostredie.

Komplementárne prístupy predstavujú veľmi užitočný príspevok do súboru nástrojov regulačných orgánov pri vykonávaní environmentálneho práva a dosahovaní environmentálnych výsledkov. Sú definované ako činnosti, ktoré sa používajú ako doplnok k environmentálnym inšpekciám na pomoc pri dosahovaní cieľov, ako je dodržiavanie predpisov. Niektoré príklady doplnkových prístupov k environmentálnym inšpekciám sú:

Správne pokuty sú k dispozícii takmer vo všetkých krajinách, ktoré odpovedali. Vzhľadom na to, že vývoj a súčasný stav príslušného správneho legislatívneho rámca sa v jednotlivých členských štátoch EÚ výrazne líši, správne pokuty sa uplatňujú s rozdielnym odôvodnením a metodikou.

Vychádzajúc z dynamiky, ktorú priniesla veľmi úspešná konferencia sietí v roku 2016, ktorá sa konala v Utrechte 12. - 13. mája , sa v tomto zadaní stanovuje plán ďalšieho rozvoja partnerstiev vytvorených so sieťami sudcov (EU FJE), prokurátorov (ENPE) a polície (ENVI CrimeNet).

V rámci rôznych iniciatív IMPEL Review (IRI) sa zistilo, že mnohé organizácie nedokážu jasne formulovať svoju zastrešujúcu regulačnú stratégiu, s ktorou by bolo možné jasne zosúladiť všetku regulačnú činnosť. V metodike Doing the Right Things (Robiť správne veci) sa tiež uvádza požiadavka stanoviť kontext a ciele, ktoré by mali byť zosúladené s regulačnou stratégiou. Pochopením toho, aké možnosti sú k dispozícii, budú regulačné orgány schopné vytvoriť/upresniť/rozvinúť svoju stratégiu.

V rámci rôznych iniciatív IMPEL Review (IRI) sa zistilo, že mnohé organizácie majú problémy s údajmi o regulovaných lokalitách a životnom prostredí, ktoré uchovávajú. Na tejto konferencii sa pokúsime podeliť o osvedčené postupy a potenciálne riešenia, ktoré možno zdieľať s cieľom maximalizovať hodnotu údajov, ktoré máme k dispozícii.

Kľúčovou otázkou "Odporúčania o minimálnych kritériách pre environmentálne inšpekcie" (RMCEI) a "Príručky krok za krokom pre plánovanie environmentálnych inšpekcií" IMPEL je stanovenie priorít environmentálnych inšpekcií. Podstatnou súčasťou tohto stanovenia priorít je posúdenie pravdepodobnosti narušenia životného prostredia spôsobeného priemyselnými alebo porovnateľnými činnosťami. Tieto hodnotenia rizika zohrávajú kľúčovú úlohu aj pri plánovaní inšpekcií podľa smernice Seveso II a smernice o priemyselných emisiách (IED).

Účelom referenčnej knihy IMPEL o environmentálnej inšpekcii je poskytnúť nástroj inšpektorom životného prostredia v Európskej únii. Je určená najmä pre inšpektorov v teréne, ale môže byť užitočná aj pre vrcholový a stredný manažment.

IMPEL dokončil sériu usmernení o minimálnych kritériách pre inšpekcie, ktoré poskytli základ pre nariadenie RMCEI, a vydal Referenčnú knihu pre inšpekcie životného prostredia. Usmernenia obsahujú tieto dokumenty:

Cieľom projektu bolo vypracovať ukazovatele výkonnosti pre inšpektoráty životného prostredia. Pokiaľ ide o rozsah projektu, bolo dohodnuté, že by mal zahŕňať ukazovatele týkajúce sa RMCEI. Ukazovatele by mali zahŕňať ukazovatele vstupov, výstupov a výsledkov.

Tento projekt pozostával zo štyroch fáz, ktoré sa uskutočnili v rokoch 2005 až 2010. Dialógy o susedstve účinne a efektívne predchádzajú konfliktom, riadia ich a riešia ich budovaním dôvery, hľadaním riešení výhodných pre obe strany a vytváraním udržateľných dobrých susedských vzťahov. Ich cieľom je otvorená výmena informácií, vypracovanie odporúčaní pre spoločnosť a niekedy aj spolupráca a vyjednávanie s cieľom dohodnúť sa na riešení.

Fáza I. Porovnávací program zameraný na stanovenie priorít environmentálnych inšpekcií Všeobecným cieľom porovnávacieho programu je získať úplný obraz o tom, ako jednotlivé členské štáty vykonávajú inšpekcie a ako si navzájom vymieňajú skúsenosti. Ďalším cieľom je, aby si inšpektori EÚ vymieňali informácie a diskutovali o spôsoboch vykonávania inšpekcií s cieľom presadzovať environmentálne zákony. Výmena informácií podporí cezhraničnú spoluprácu, ako aj vzájomné porozumenie medzi krajinami. Cieľom tohto projektu bolo preskúmať a analyzovať podobnosti a rozdiely v prístupe inšpekčných orgánov v členských štátoch IMPEL k stanovovaniu priorít pri environmentálnych inšpekciách, získať porozumenie v spôsobe, akým sa inšpekčné orgány v členských štátoch IMPEL zaoberajú "možnosťami" vo svojich inšpekčných plánoch a programoch, a podporiť dostupnosť praktických informácií o environmentálnej situácii a účinnosti procesu tvorby politiky pre tvorcov politiky.

Potreba tejto konferencie vychádza z dvoch hlavných tém: Posilniť spoluprácu v reťazci presadzovania práva a, podporiť ďalšie inovácie v oblasti dodržiavania a presadzovania predpisov. Myšlienka konferencie o sieťach je nevyhnutná, ak chceme preskúmať a hľadať spôsoby zlepšenia reťazca presadzovania práva ako celku. Na tento účel je potrebná ďalšia koordinácia so sesterskými organizáciami: EÚ FJE (sieť sudcov EÚ) a ENPE (sieť prokurátorov EÚ) a ENVI CrimeNet.

Súbor regulačných nástrojov nie je všeobecne známy ani plne pochopený v celom rozsahu vzhľadom na rýchle zmeny v regulačnej praxi a technologický pokrok. Cieľom tohto projektu je identifikovať postupy používané predovšetkým v Európe, ale aj vo svete (prostredníctvom dotazníkov a rešerše literatúry), aby ich bolo možné zmapovať v rámci spektra dodržiavania predpisov. Tým sa zlepší pochopenie všetkých regulačných orgánov, čo im umožní vhodne uplatňovať tieto nové nástroje a postupy v súčinnosti s cieľom pomôcť dodržiavaniu predpisov.

IMPEL nedávno uskutočnil štúdiu s názvom "Výzvy pri praktickom uplatňovaní právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia a ako by IMPEL mohol pomôcť pri ich prekonávaní", ktorá zahŕňala dotazníkový prieskum a prieskum na základe dokumentov s cieľom identifikovať kľúčové problémy pri uplatňovaní právnych predpisov, ktorým čelia orgány životného prostredia v členských krajinách. Táto štúdia poskytla veľmi užitočné informácie, ktoré pomôžu zamerať pracovné programy IMPEL do budúcnosti. V súčasnosti je potrebné vykonať ďalšiu prácu na rozpracovanie podrobnejšej povahy zistených výziev v oblasti vykonávania a na preskúmanie prierezových otázok a tém. To bude cenným prínosom pri určovaní konkrétnych priorít pre 5 expertných tímov IMPEL a pri formovaní viacročnej stratégie IMPEL do budúcnosti.

Projekt bol vypracovaný z dôvodu silného dopytu po účinných nástrojoch na optimalizáciu kontrol zameraných na dodržiavanie právnych predpisov EÚ týkajúcich sa ľudských činností, a to nielen v prípade veľkých priemyselných podnikov, ale aj iných ľudských činností. Kvalita životného prostredia závisí aj od menších zariadení a poľnohospodárstva s potenciálnym a skutočným vplyvom na zložky životného prostredia, ako sú ovzdušie, pôda a voda.

Zložitá a vzájomne závislá povaha životného prostredia, podnikania a regulácie znamená, že tradičné metódy analýzy environmentálnych rizík a výberu vhodných "protiopatrení" alebo "zásahov" nemusia byť účinné. V rámci projektu Výber vhodných zásahov bol vyvinutý praktický nástroj pre regulačné orgány, inšpektoráty a inšpektorov, ktorý im má pomôcť pri správnom výbere zásahu a pri výmene osvedčených postupov a skúseností.

V mnohých krajinách na priemyselné podniky dohliadajú orgány, ktoré pravidelne vykonávajú kontroly na mieste a ďalšie "tradičné" kontroly dodržiavania predpisov, ako je napríklad posudzovanie správ o emisiách. Nakoľko sú však tieto činnosti dohľadu orientované na výstupy účinné a efektívne z hľadiska dosiahnutia dobrého súladu s environmentálnymi predpismi alebo dokonca environmentálneho správania nad rámec súladu? Predchádzajúce projekty IMPEL ukázali, že inteligentné využívanie schopnosti podnikov kontrolovať svoje riziká pomocou systémov riadenia môže významne prispieť k účinnosti a efektívnosti verejného dohľadu. Zdá sa, že to platí najmä pre relatívne veľké a zložité spoločnosti, ktorých procesy sú potenciálne rizikové pre životné prostredie. Existujú pomerne silné náznaky, že ak dozor využíva EMS/CMS za správnych podmienok a vhodným spôsobom, možno dosiahnuť tieto dva ciele:

S cieľom zlepšiť účinnosť implementácie environmentálneho acquis zo strany inšpektorátov životného prostredia je cieľom tohto projektu poskytnúť členom IMPEL súbor nástrojov na výber intervencií podľa okolností. Tento nástroj bol vyvinutý a testovaný v prvej a druhej fáze projektu. Počas 3. fázy sa vykonajú vylepšenia modelovacieho nástroja iDEPEND, určí sa hostiteľské miesto a širšie sa bude informovať o prínosoch modelovania závislostí a súboru nástrojov.

Cieľom projektu "IMPEL pre udržateľnosť - uzdravme svet" je získať prehľad o záujme siete IMPEL o tému vzdelávania pre udržateľnosť. Hlavným cieľom by bolo vytvoriť sieť odborníkov, ktorí by spolupracovali na zavádzaní environmentálnej výchovy pre referenčnú udržateľnosť v Európe pre všetky vzdelávacie komunity a občianstvo vo všeobecnosti, čo sa nazýva výchova pre celý život.

V posledných rokoch IMPEL a Európska komisia vydali svoje stanoviská týkajúce sa budovania kapacít, a preto sa rôzne projekty IMPEL teraz chopili iniciatívy a rozvíjajú svoje myšlienky, ako podporiť svojich členov pri implementácii produktov, ktoré poskytujú.

Rapid growing of geospatial techniques, like spatial statistics and earth observation remote sensing technology, as well as recent advances in artificial intelligence, increased the ability in monitoring environmental processes. In the last decades, there has been a growing awareness that geospatial technology has the ability to monitor, inspect and assess the environment, producing the information needed by regulatory practitioners, supporting the investigation of eco-criminal acts and environmental laws infringement. However, competent authorities across EU need to find out how information generated using geospatial intelligence best meets the requirements for the investigation of specific eco-criminal acts in the most efficient manner, in order to be used in court.

Working with our key partner, the European Commission, this conference has provided a forum for highlighting common challenges and practical solutions whilst examining case studies that help the less experienced to learn from more experienced practitioners.

The overall goal of the 4 Networks Conferences is to bring all relevant parties together to debate joint efforts to fight environmental crime

IMPEL, EnviCrimeNet, ENPE, and EUFJE organised 4 Network Conference as virtual event with the support of LIFE+ SATEC Project, to bring together specialised practitioners involved in fighting environmental crime.