Ochrana prírody

Ešte stále chýba povedomie o vplyve trestnej činnosti páchanej na voľne žijúcich živočíchoch a rastlinách na ekosystémy a chránené druhy. Spôsob výpočtu týchto škôd, aby sa stali užitočným a spoľahlivým nástrojom počas trestného stíhania a súdnych konaní, je témou, ktorú je potrebné ďalej skúmať. Existujú už niektoré dobré príklady. Napríklad vo Fínsku je prokurátor povinný pracovať s "cenníkom", ktorý vypočítava škody na ekosystémoch a chránených druhoch. Tá sa pohybuje od menších priestupkov až po trestné činy proti voľne žijúcim živočíchom, pri ktorých ide o ťažké ohrozené druhy.

Zastavenie a zvrátenie straty biodiverzity do roku 2020 je prioritou Európskej únie. Implementácia právnych predpisov EÚ o prírode (smernice o vtákoch a biotopoch) je nevyhnutná na dosiahnutie cieľa EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020. Je však potrebné zlepšiť ich vykonávanie a presadzovanie.

V roku 2015 bol preskúmaný dobrý príklad "uzavretého" regulačného systému v rámci nariadenia o poľovníctve v Slovinsku, a to prostredníctvom mäkkých a tvrdých kontrolných opatrení, ktoré viaceré členské štáty považovali za užitočné. V roku 2017 sa preto v Slovinsku zorganizovala študijná inšpekcia s cieľom zistiť, ako tento systém funguje v praxi. V rokoch 2019 - 2020 bol inšpektorátom z členských krajín, členom Birdlife a členom Face rozposlaný online dotazník. Na základe analýzy odpovedí na dotazník budú v roku 2021 vybrané dve krajiny na spoločnú inšpekciu.

Alarmujúci pokles biodiverzity v Európe podnietil Európsku úniu (EÚ) k prijatiu dvoch kľúčových právnych predpisov - smernice o biotopoch a smernice o vtákoch - s cieľom zachovať najcennejšie európske druhy a biotopy v celom ich prirodzenom areáli v EÚ.

Vykonávanie akčného plánu EÚ proti obchodovaniu s voľne žijúcimi zvieratami si vyžaduje širokú podporu nielen zo strany inštitúcií EÚ, ale aj agentúr EÚ - Europolu a Eurojustu -, členských štátov a ich príslušných agentúr, delegácií EÚ a veľvyslanectiev členských štátov v tretích krajinách.

V roku 2014 sa v Rumunsku uskutočnila prvá zelená iniciatíva IMPEL Review (IRI), druhá zelená iniciatíva IRI sa uskutoční v máji 2016 v Taliansku. Boli identifikované osvedčené postupy a príležitosti na zlepšenie. Rumunsko poukázalo na oblasť, na ktorú sa chce zamerať a v ktorej si chce vymieňať poznatky a skúsenosti; konkrétne na organizáciu agentúr na ochranu životného prostredia a prírody (oddelených alebo zlúčených). Počas seminára v Rumunsku v roku 2015 pracovná skupina identifikovala otázku "nelegálnej poľovníckej turistiky" ako príležitosť na spoluprácu s cieľom určiť rozsah tejto činnosti a identifikovať zákonné a nezákonné aspekty. Vychádzalo to z prezentácie prokurátora z Rumunska. Tento prípad mal hlboký vplyv na stav ochrany prírody a bolo povedané, že nezákonné činnosti stále pokračujú. V pláne riadenia pre tím expertov na ochranu prírody "chrbticová štruktúra" obsahuje cyklus v podobe činnosti IRI, na ktorú nadväzuje stretnutie tímu expertov v nasledujúcom roku.

Smernice o vtákoch a biotopoch sú kľúčové pre dosiahnutie cieľa EÚ 2020, ktorým je zastavenie a zvrátenie straty biodiverzity, ktorý schválili hlavy štátov a vlád. Komisia prijala ambicióznu stratégiu na dosiahnutie tohto cieľa, ktorá pozostáva zo šiestich cieľov. Cieľ 1 tejto stratégie je zameraný na "úplné vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany prírody" a vyžaduje si výrazné zlepšenie stavu ochrany prírody.

V nadväznosti na všeobecnú iniciatívu IMPEL Review Initiative (IRI) je cieľom tohto projektu vytvoriť obraz o súčasnej situácii v členskom štáte alebo v určitej oblasti členského štátu v súvislosti s implementáciou a presadzovaním právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany prírody, najmä smernice o vtákoch a smernice o biotopoch. Výsledkom sú identifikované osvedčené postupy a príležitosti na zlepšenie.

Stav implementácie nariadenia EÚ o dreve je stále neuspokojivý, čo dokazujú aj posledné prieskumy Komisie. Výsledky prieskumov sú podporené paralelnou analýzou mimovládnych organizácií (napr. barometer WWF 2014, ClientEarth, Greenpeace). Absencia účinného a jednotného vykonávania a presadzovania nariadenia EÚ o dreve je znepokojujúca, pretože môže ohroziť tento nástroj a môže mať negatívny vplyv na celý akčný plán FLEGT.

Tento projekt pozostáva z dvoch fáz. Začal sa v roku 2014 projektom "Ochrana prírody pri povoľovaní a kontrole priemyselných zariadení Implementácia čl. 6 ods. 3 smernice o biotopoch". Z hlavných zistení projektu z roku 2014 vyplynulo, že je potrebné zlepšiť znalosti o usmerneniach EÚ a opatreniach na zvyšovanie informovanosti a ich využívanie, zdieľať existujúce vnútroštátne usmernenia a vedecké štúdie, vymieňať si poznatky o kritériách skríningu a metodikách hodnotenia, napr. akceptované postupy: používanie kritických záťaží (CL), kritériá straty biotopov (Fachkonventionen DE), nové prístupy, napr. na hodnotenie depozície dusíka. Navrhlo sa tiež vypracovať cielené usmernenie pre používateľov.

V roku 2014 sa v Rumunsku uskutočnila prvá "zelená" IRI. Boli identifikované osvedčené postupy a možnosti rozvoja. V priebehu IRI rumunská Národná environmentálna stráž (NEG) poukázala na to, že niektoré výsledky IRI boli v ich analýze presvedčivé a že by sa mala vykonať ďalšia práca, ktorá by im pomohla implementovať výsledky. NEG preto požiadala o výmenu poznatkov a skúseností zameranú napríklad na organizáciu agentúr na ochranu životného prostredia a prírody: mali by sa oddeliť alebo zlúčiť?

Smernice EÚ o biotopoch a vtákoch chránia biodiverzitu Európy. Letiská pokrývajú významnú časť Európy, sú roztrúsené po celom kontinente a hostia širokú škálu európskych biotopov, rastlinných a živočíšnych druhov.

V posledných rokoch rastie povedomie o potrebe začleniť huby (makroskopické huby) do európskych environmentálnych politík na rovnakú úroveň ako živočíchy a rastliny, aby sa chránili vo svojich prirodzených biotopoch. Napriek tomu sa v súčasnosti európska environmentálna legislatíva zameriava na ochranu rastlín a živočíchov s výnimkou húb, ktoré sú základnými zložkami suchozemských biotopov. Okrem toho sa makromycétne huby môžu používať ako indikátory na opis environmentálnych podmienok lesov a iných suchozemských biotopov.

Wolf populations have spread all over Europe because of the growth of the population. Countries that have not had wolves for decades or more have lost all experience on dealing with wolves and with wolf related wildlife crime.