Voda a pôda

Riadenie kontaminovaných lokalít je proces, ktorý má v členských štátoch rôznu rýchlosť. Je to čiastočne spôsobené rozdielmi v právnych predpisoch, ktoré by znamenali rôzne definície, ako napríklad "potenciálne kontaminované lokality", "kontaminované lokality", "sanované lokality". Z tohto dôvodu Európska komisia-JRC spolu so sieťou EEA-EIONET spustila iniciatívu s cieľom nájsť spoločných definícií a prieskum v členských štátoch v roku 2018 (https://ec.europa.eu/jrc/en/publication/statuslocal-soil-contamination-europe-revision-indicator-progress-management-contaminated-sites), ktorého výsledkom bolo definovanie 6 statusov lokalít.

Podzemná voda je a zostáva cenným zdrojom pre životné prostredie a rôzne ľudské činnosti. Medzi environmentálne a antropogénne tlaky na tento zdroj patria okrem iného: zmena klímy (sucho, záplavy atď.), (nadmerný) odber a znečistenie (bodové a rozptýlené). Opätovné využívanie vody, vyrovnávanie zásob vody a infiltrácia sú niektoré z možných opatrení na zníženie našej potreby čerstvej podzemnej vody, ako aj na doplnenie jej zásob. Napriek tomu budú vrty a odbery podzemnej vody naďalej potrebné na rôzne účely. Nedostatok podzemnej vody už nie je výlučným problémom suchých alebo stredomorských krajín. Nedávne dlhotrvajúce obdobia sucha opakovane ukázali, že zásoby podzemných vôd sa musia starostlivo riadiť (odber aj dopĺňanie) vo všetkých členských štátoch a krajinách Európy.

Viaceré výskumné organizácie sa už mnoho rokov venujú monitorovaniu veľrýb, pričom ako platformu na pozorovanie využívajú veľké plavidlá a trajekty. Dve hlavné európske siete sú FLT MED NETwork pod vedením ISPRA a Atlantická sieť pod vedením ORCA (ktorá každoročne uverejňuje "stav európskych veľrýb"). Siete sa rozširujú aj pre južné krajiny Stredozemného mora (ako napríklad Tunisko a Maroko). Je veľmi potrebné, aby sa všetci vedúci tímov rôznych výskumných orgánov stretli a posilnili spoluprácu, osvedčené postupy a zlepšili spoločný výskum a spoločný protokol o monitorovaní, ako aj rozšírili rozsah prieskumu.

Čl. 4 rámcovej smernice o vode (RSV) okrem iného zaväzuje členské štáty chrániť, zlepšovať a obnovovať všetky útvary podzemných vôd s cieľom dosiahnuť dobrý stav podzemných vôd do decembra 2015 a vykonávať opatrenia potrebné na zvrátenie akéhokoľvek významného a trvalého stúpajúceho trendu koncentrácie znečisťujúcich látok. V skutočnosti však bolo v roku 2015 25 % útvarov podzemných vôd v EÚ (a napr. 36 % v Nemecku) v zlom chemickom stave, najmä v dôsledku znečistenia dusičnanmi a pesticídmi z poľnohospodárstva. Navyše podľa správy EEA z roku 2018 je celková plocha útvarov podzemných vôd so zisteným stúpajúcim trendom znečistenia stále takmer dvojnásobne väčšia ako plocha s opačným trendom (9,9 % oproti 5,9 % plochy).

Cieľom projektu (SWETE-Safeguarding the Water Environment Throughout Europe, fázy I-V) je vybudovať spoločné chápanie našich regulačných prístupov, vybudovať siete odborníkov a vytvoriť spoločné zdroje na zvýšenie technickej odolnosti v oblasti vodného prostredia (a konkrétne v oblasti implementácie rámcovej smernice o vode (RSV). Projekt SWETE fáza VII a projekt 2021 Sustainable Landspreading sa zameriava na štúdium schopnosti pôdy prijímať kontaminanty z činností súvisiacich s rozptylom pôdy.

Cieľom tohto pracovného balíka je pomôcť členským štátom pri prechode na obehové hospodárstvo v rámci vodného cyklu. Prostredníctvom zdieľania osvedčených postupov v oblasti hospodárenia s vodou v mestách, priemysle a potravinárskej výrobe, pokiaľ ide o využívanie a opätovné využívanie vody (využívanie vyčistených odpadových vôd ako alternatívneho zdroja vody), sa má identifikovať a zlepšiť riešenia z hľadiska efektívnosti využívania vody (s prihliadnutím na kvalitatívne aj kvantitatívne aspekty), ktoré môžu prispieť k riešeniu nulového znečistenia.

V záveroch Rady o boji proti trestným činom proti životnému prostrediu (8. decembra 2016) sa uznala úloha IMPEL v boji proti trestným činom proti životnému prostrediu, ale spoločná definícia "trestných činov proti vode" je náročná úloha. Okrem toho sa trestné činy súvisiace s vodou často prekódovávajú pod iné trestné činy - ako sú podvody, korupcia, obchodovanie s ľuďmi, falšovanie dokumentov, terorizmus - z dôvodu absencie systematického analytického prístupu. Povaha a rozsah týchto druhov činností sú stále pomerne neznáme. Na základe týchto skutočností je tento návrh zameraný na rozšírenie poznatkov o trestných činoch v oblasti vodného hospodárstva a zapojenie Spoločenstva IMPEL do projektu zameraného na zhromažďovanie a výmenu informácií o tejto téme, jej výskyte, vnímaní a riadení na príslušných orgánoch.

Cieľom projektu je vytvoriť základ pre rozvoj autonómnych činností vzájomného hodnotenia v národných sieťach environmentálnych orgánov a agentúr. Môže sa použiť ako nástroj na zlepšenie vlastných výkonov prostredníctvom dialógu, spoločnej konfrontácie a zdieľania osvedčených postupov medzi partnermi patriacimi do rovnakej siete.

Ťažobná činnosť bola vždy zdrojom surovín pre človeka, ale zároveň spôsobovala mnohé environmentálne problémy. Obrovské množstvá ťažobného odpadu, často opustené, sú zdrojom znečistenia a oblastí geotechnickej a hydrogeologickej nestability. V súčasnosti, po mnohých nehodách súvisiacich s banskou činnosťou, prijala Európska komisia smernicu 2006/21/ES o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu (známa ako banská smernica), ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES.

Európska komisia požiadala spoločnosť IMPEL, aby rozšírila a uplatnila svoje regulačné schopnosti v tíme expertov pre vodu a pôdu. Efektívne riadenie vodných a pôdnych zdrojov (kvality aj kvantity) závisí od dobrého plánovania a realizácie založenej na údajoch, informáciách a odbornom posúdení. Je nevyhnutné, aby hospodársky rast v každom členskom štáte podporoval plánovanú udržateľnú ochranu a využívanie zdrojov vody a pôdy. Okrem toho iniciatíva ECA, ktorú podporuje Európska komisia, predstavuje nové výzvy, najmä v bode č. 5 (Pripraviť usmerňujúci dokument (dokumenty) o osvedčených postupoch pri zabezpečovaní environmentálnej zhody vo vidieckych oblastiach (vo vzťahu k pôde a vode)), ktoré je potrebné preskúmať, prediskutovať a nájsť návrhy na naplnenie ambicióznej perspektívy ďalšieho vývoja IMPEL.

Mnohé rieky, jazerá a potoky v EÚ sú ďaleko od dobrého stavu vody, ktorý by mali dosiahnuť do decembra 2015 alebo najneskôr do roku 2027 podľa rámcovej smernice EÚ o vode. Napríklad v Nemecku má dobrý ekologický a chemický stav len 10 % riek a potokov, a to v dôsledku znečistenia odpadovými vodami, poľnohospodárskymi hnojivami a pesticídmi, intenzívnej kanalizácie, prekážok v podobe bariér na vodných priehradách, ako aj rozrastania miest a utesňovania pôdy v povodiach. Na zníženie a zvrátenie týchto vplyvov na stav vôd je potrebné ich komplexne posúdiť a starostlivo stanoviť priority potrebných opatrení.

Európska komisia označila túto oblasť projektu IMPEL za prioritnú. Zdôraznila, že úroveň dodržiavania rámcovej smernice o vode (difúzne znečistenie a nezákonný odber) a smernice o dusičnanoch je nízka a že medzi "environmentálnymi" a "poľnohospodárskymi" inšpektorátmi bola zistená medzera. V dôsledku toho si želali, aby sa posilnilo prepojenie rôznych regulačných agentúr s cieľom dosiahnuť vyššiu úroveň dodržiavania predpisov v poľnohospodárskom sektore, výmenu relevantných informácií a súčasných osvedčených postupov v súvislosti s difúznym znečistením a kontrolou dusičnanov.

Rovnováha medzi konkurencieschopnou poľnohospodárskou výrobou a ochranou vodných ekosystémov je pre členské štáty EÚ problémom v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a vodného hospodárstva. Rámcovej smernice o vode (WFD). Nástrojmi na dosiahnutie udržateľného používania pesticídov sú dobrovoľné agroenvironmentálne záväzky financované v rámci programov rozvoja vidieka (PRV) a regulačné minimálne požiadavky krížového plnenia a základné opatrenia podľa RSV. V záujme dosiahnutia cieľov dobrého stavu podzemných a povrchových vôd sa v článku 11 ods. 3 RSV uvádza, že by sa malo vykonať preskúmanie a v prípade potreby aktualizácia opatrení na prevenciu a kontrolu používania pesticídov, ktoré by sa mali zahrnúť do plánov manažmentu povodí (RBMP). Mala by sa opísať vnútroštátna právna úprava na dosiahnutie cieľov a tento právny základ základných opatrení na prevenciu a kontrolu používania pesticídov podľa smernice (2009/128/ES) o udržateľnom používaní pesticídov by sa mal určiť v programe opatrení, ktorý členské štáty dokončia v decembri 2015 podľa RSV. Okrem toho by sa podľa rámcovej smernice o vode mali navrhnúť programy (operatívneho) monitorovania založené na riziku, aby sa sledovala potreba opatrení na zníženie znečisťujúcich látok v podzemných a povrchových vodách. Tieto náklady na monitorovanie sú v rámci členských štátov v rôznej miere hradené verejnosťou a užívateľmi pesticídov. Implementácia rámcovej smernice o vode prebieha v prvom cykle riadenia a v členských štátoch existujú rôzne medzery v implementácii v závislosti od predpokladov a vnútroštátnych problémov a možností. Sieť IMPEL si plánuje vymieňať plány a stratégie na uľahčenie ďalšej implementácie RSV do vnútroštátneho práva s cieľom dosiahnuť harmonizovanú rovnováhu medzi povinnými a dobrovoľnými opatreniami a harmonizované využívanie zásady "znečisťovateľ platí", keď sa majú rozdeliť náklady na monitorovanie.

Znečistenie dusičnanmi z poľnohospodárstva je pre skupinu IMPEL kľúčovou oblasťou, na ktorej musí pracovať, vzhľadom na nízku úroveň dodržiavania rámcovej smernice o vode a smernice o dusičnanoch. V roku 2013 sa uskutočnil úspešný projekt zameraný na vytvorenie sietí medzi poľnohospodárskymi a environmentálnymi inšpektormi v oblasti rozptýleného znečistenia a smernice o dusičnanoch. Uskutočnili sa dve návštevy v teréne zamerané na dve hlavné tematické oblasti. Členovia projektu určili, že chcú pokračovať v práci v tejto oblasti prostredníctvom rozvoja ďalších výmenných návštev a prostredníctvom vypracovania usmerňovacieho dokumentu na výmenu osvedčených postupov zistených v tejto oblasti s cieľom pomôcť pri ich vykonávaní.

K nadmernému čerpaniu dochádza nielen na zavlažovanie, ale dokonca aj na priemyselné a civilné účely a môže v niektorých prípadoch spôsobiť dramatické účinky na pokles pôdy. Typické prípady nezákonného odberu vody sa vyskytujú, keď sa studne prevádzkujú bez povolenia alebo keď sa voda čerpá z riek alebo kanálov bez povolenia. Pozorovanie Zeme (Earth Observation - EO), najmä satelitný diaľkový prieskum, môže poskytnúť osvedčené metódy monitorovania odberu vody. Zisťovanie nelegálneho odberu vody je ďalším krokom vpred a je možné len vtedy, ak sú povolenia usporiadané v riadnom GIS. Metódy EO na monitorovanie odberov vody by sa dali v prvom rade zhrnúť takto:

IMPEL organizuje konferenciu o pôde v roku 2015, ktorej cieľom je výmena skúseností a podpora zavádzania osvedčených postupov v oblasti ochrany pôdy medzi odborníkmi na úrovni EÚ. Kontextom je "Medzinárodný rok pôdy (IYS)", ktorý na tento rok vyhlásila Organizácia Spojených národov, a vo všeobecnosti príležitosť rozvíjať iniciatívy na zvyšovanie povedomia o ochrane tejto životne dôležitej zložky životného prostredia.