Postupy
Existuje celý rad možných prístupov k finančnému zabezpečeniu environmentálnych záväzkov a značné rozdiely v ich uplatňovaní na medzinárodnej úrovni vrátane EÚ. Odráža to rozdiely v type a počte subjektov, ktoré podliehajú rôznym systémom finančného zabezpečenia, variabilitu dostupných riešení finančného zabezpečenia a zdroje dostupné na implementáciu.
Napr. systém, ktorý sa vzťahuje na malý počet veľmi vysokorizikových prevádzkovateľov, môže byť veľmi reštriktívny, pokiaľ ide o druhy povolených finančných rezerv, a môže mať vysokú úroveň zapojenia a kontroly zo strany regulačného orgánu, čo však nemusí byť vhodné alebo praktické pre veľký počet prevádzkovateľov s nižším rizikom.
Zabezpečenie často zahŕňa prístup konkrétneho prevádzkovateľa na konkrétnom mieste. Môže sa vytvoriť aj kolektívne zabezpečenie. Kolektívne zabezpečenie je dohoda o skupinovom finančnom zabezpečení, ku ktorej sa prevádzkovateľ môže pripojiť a zaplatiť do nej a ktorá zaplatí, ak prevádzkovateľ nesplní svoje záväzky.
Typ záväzku môže ovplyvniť aj prístup. Prístupy špecifické pre jednotlivé lokality s individuálnym dohľadom zo strany regulačných orgánov by neboli v prípade skládok a baní ničím neobvyklým vzhľadom na nevyhnutné a často veľké záväzky spojené s uzavretím, rekultiváciou a následnou starostlivosťou. Avšak krytie záväzkov z nepredvídaných udalostí vo veľmi veľkom počte zariadení by si mohlo vyžadovať rozsiahle finančné riešenie, napríklad vytvorenie fondu alebo poistenia. Za týchto okolností sa podrobnosti môžu špecifikovať všeobecnejšie, pričom prevádzkovateľ alebo združenie sú zodpovední za zabezpečenie ich existencie na základe pravidelných a náhodných kontrol. Iný prístup môže byť potrebný na pokrytie scenárov, pri ktorých sa potenciálna zodpovednosť môže rozšíriť na dlhšie časové obdobie; napríklad na vyradenie vrtu z prevádzky, monitorovanie a následnú starostlivosť.
Tieto záležitosti musia určiť samotné regulačné orgány v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Usmernenie uvedené v tomto dokumente má len informatívny charakter a jeho cieľom je upozorniť regulačné orgány na záležitosti, ktoré sú najdôležitejšie na zváženie.
Európska komisia vydala usmernenia (napríklad o mechanizmoch finančného zabezpečenia pre smernicu o geologickom ukladaní), ale členské štáty majú vo všeobecnosti voľnosť pri určovaní typu mechanizmu finančného zabezpečenia, ktorý je prijateľný na splnenie požiadaviek EÚ. Niektoré členské štáty uverejňujú vnútroštátne právne predpisy alebo usmernenia, v ktorých sa uvádzajú typy mechanizmov, ktoré sú prijateľné, za akých okolností a v niektorých prípadoch môžu špecifikovať ich výšku. Niektoré regulačné orgány môžu finančné rezervy doplniť o ďalšie ustanovenia zamerané na obmedzenie kumulácie záväzkov. Príkladom je účtovanie nenávratných poplatkov za neaktívne zásoby zo strany regulačného orgánu pre energetiku v Alberte.