3.3.1. DOSTUPNÉ ZDROJE

V Španielsku podľa zákona o environmentálnej zodpovednosti existuje zákonná požiadavka, aby prevádzkovatelia vykonali hodnotenie rizík s cieľom identifikovať rizikové scenáre prevádzky, vyhodnotiť tieto scenáre na základe pravdepodobnosti výskytu a indexu environmentálnych škôd a potom vybrať scenár, ktorý predstavuje 95 % rizika.

Ministerstvo pre ekologický prechod a demografické výzvy  (Španielsko) vyvinulo tri nástroje (ARM-IDM-MORA), ktoré pomáhajú prevádzkovateľom vypracovať posúdenie environmentálnych rizík a vypočítať výšku povinného finančného zabezpečenia.

Modelo de Oferta de Responsabilidad Ambiental (MORA), 2014 vypočítava potenciálne náklady na sanáciu environmentálnych škôd. Model MORA je následný nepovinný nástroj na výpočet potenciálnych nákladov na sanáciu environmentálnych škôd. Vyžaduje si informácie o mieste, kde by škoda vznikla, o pôvodcovi škody (napr. palivo, požiar), o rozsahu postihnutých prírodných zdrojov (napr. počet druhov, množstvo pôdy alebo vody) a o vratnosti škody. Model MORA obsahuje environmentálne údaje pre Španielsko, vyberá najlepšiu metódu sanácie (ktorú možno upraviť) a obsahuje jednotkové náklady na metódy sanácie. Uvažovanými receptormi sú voda (podzemná voda, rieky, more), pôda, druhy a biotopy. Jej najväčší potenciál je ako ex-ante metodika, hoci by sa mohla použiť na pomoc pri hodnoteniach ex-post.

Nástroj na hodnotenie environmentálnych rizík (ARM) pomáha prevádzkovateľom pripraviť hodnotenia environmentálnych rizík.

Nástroj Index environmentálnych škôd (IDM) umožňuje prevádzkovateľovi odhadnúť závažnosť environmentálnych škôd pre každý rizikový scenár identifikovaný v hodnotení environmentálnych rizík. To umožňuje porovnať rôzne scenáre a vybrať referenčný scenár, ktorý bude slúžiť ako základ pre výpočet výšky povinnej finančnej záruky.

Uvádza sa, že mnohé odvetvia vyvinuli elektronické analýzy environmentálnych rizík pre svoje odvetvie, ktoré sa spájajú s aplikáciou MORA a automaticky získavajú odhadované náklady na obnovu pre svoje rizikové scenáre, čo je veľmi užitočné na účely riadenia rizík.

Ďalšie informácie v španielčine sú uvedené na tomto odkaze: Modelo de Oferta de Responsabilidad Ambiental (MORA), 2014. 

Anglická verzia nástrojov je k dispozícii na adrese

https://servicio.mapama.gob.es/mora/login.action?request_locale=en.

Príručka v anglickom jazyku k nástrojom je k dispozícii na tomto odkaze Príručka na vykonávanie zákona. K dispozícii je aj Brochúra 

Irsko tiež vypracovalo (Guidance on assessing and costing environmental liabilities’ pre výpočet nákladov na potenciálne záväzky vyplývajúce z havárií (t. j. nepredvídané záväzky).  Je k dispozícii na tomto odkaze http://www.epa.ie/pubs/advice/licensee/fp/. Prvým krokom je štandardné posúdenie rizík (na základe štandardov Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu) s cieľom identifikovať, analyzovať a vyhodnotiť pravdepodobné riziká pre spracovanie. Usmernenie poskytuje neúplný zoznam rizík, ktoré zvyčajne vznikajú v rámci položiek: skladovanie palív; skladovanie a manipulácia s voľne loženými látkami (chemikálie, rozpúšťadlá, mlieko atď.); výroba; nakladanie s odpadmi; znižovanie emisií; čistenie odpadových vôd; odvodňovanie; skládky; požiar; počasie; doprava a dedičstvo. Riziká sú zoradené podľa priority na základe súčinu ich skóre pravdepodobnosti a následkov. Následne sa navrhnú zmiernenia, priradia sa vlastníci rizík a určia sa časové rámce ich realizácie.

Druhým krokom je identifikácia, kvantifikácia a vyčíslenie nákladov na pravdepodobný najhorší scenár. Ide o potenciálnu udalosť, ktorá predstavuje maximálnu environmentálnu zodpovednosť (t. j. najvyššie skóre dôsledkov z vyššie uvedených). Pravdepodobný najhorší možný scenár je podrobne opísaný v týchto bodoch:

• typy stratených materiálov
• kvantita stratených materiálov
• súvisiace cesty
• povaha a rozsah vplyvu
• požadované kontrolné a nápravné opatrenia

Holandský model bol vyvinutý ako nástroj pre príslušné orgány zodpovedné za vydávanie povolení pre spoločnosti Seveso a spoločnosti kategórie 4  podľa prílohy I IED (chemický priemysel) v Holandsku, aby pomohol určiť výšku finančnej zábezpeky potrebnej na pokrytie nákladov na sanáciu environmentálnych škôd.   Preklad holandského modelu na Googli je uvedený v prílohe II. 

Anglický preklad kapitoly 4 (ktorá obsahuje metódu) je uvedený v prílohe II správy IMPEL 2017/22, aktualizovanej v roku 2018, ktorá je k dispozícii na https://www.impel.eu/projects/financial-provision-what-works-when/

Prístup je založený na predpoklade, že spoločnosť má aktuálne a platné povolenie a že spoločnosť dodržiava svoje environmentálne povinnosti.  Odôvodnenie modelu je založené skôr na účinkoch ako na rizikách a za východiskový bod sa považuje ukončenie činnosti spoločnosti (bankrot) v dôsledku incidentu.  Je to preto, že tento typ ukončenia činnosti spoločnosti automaticky zahŕňa verejné náklady, ktoré môžu vyplývať z bežného ukončenia činnosti.

Predpokladajúc, že podnik dodržiava svoje aktuálne povolenie, v prípade ukončenia činnosti podniku (konkurzu) v dôsledku environmentálnej udalosti vznikajú environmentálne náklady na likvidáciu zásob a odpadu a na sanáciu kontaminácie pôdy, povrchových a podzemných vôd. Neekologické náklady (napr. ekonomické škody) nie sú súčasťou modelu.

Poskytovatelia povolení môžu model jednoducho vyplniť informáciami, ktoré spoločnosti musia poskytnúť už pri podávaní žiadosti o povolenie. Po vykonaní obmedzeného počtu krokov je výsledkom uplatnenia modelu suma finančnej záruky, ktorou možno (z veľkej časti) pokryť prípadné nevymožiteľné environmentálne náklady v prípade ukončenia činnosti podniku.

O rozsahu finančnej záruky rozhodujú tri zložky:

1. Náklady na odstránenie a spracovanie odpadu;
2. Sanačné práce na pôde a podzemných vodách a
3. Čistenie a sanácia povrchových vôd.

Celková výška finančnej zábezpeky sa určí súčtom vypočítaných nákladov na tri zložky. 

Na webovej stránke International Oil Spill Funds (medzinárodný fond na odškodnenie za znečistenie ropou) je k dispozícii značné množstvo informácií o nárokoch z medzinárodných fondov na odstraňovanie škôd spôsobených únikom ropy. Výskum skúmal najmä korelácie s faktormi, ako je typ uhľovodíka a množstvo uniknutého uhľovodíka. Uskutočnili sa aj pokusy o vytvorenie vzorcov a modelov využívajúcich tieto faktory a ďalšie faktory, ako je geografická poloha, typ pobrežia, environmentálne a sociálno-ekonomické charakteristiky a stratégia čistenia. Hoci by sa mali brať do úvahy opatrne vzhľadom na obmedzenia súborov údajov a skutočnú zložitosť, sú orientačné pre možné prístupy k vypracovaniu vzorcov alebo štandardných hodnôt.