Na štátnej úrovni existujú rôzne všeobecné environmentálne fondy, ktoré môžu štáty teoreticky alebo prakticky využívať na riešenie environmentálnych záväzkov v prípade, že prevádzkovateľ neplní svoje povinnosti. Tieto fondy môžu byť financované zo všeobecných daní alebo poplatkov zameraných na znečisťujúce postupy a môžu mať aj iné účely, ako napríklad financovanie environmentálnych iniciatív vo všeobecnosti.
Tieto opatrenia sa považujú za odlišné od finančných ustanovení prostredníctvom ‘vzájomného fondu alebo združenia’, ktoré sú oveľa cielenejšími nástrojmi, pokiaľ ide o ich financovanie (prevádzkovateľmi, ktorí majú konkrétne povinnosti a záväzky), ako aj ich použitie (vo všeobecnosti len ako záložný nástroj na riešenie neplnenia záväzkov zo strany týchto prevádzkovateľov).
Týmito typmi všeobecných environmentálnych fondov sa tu ďalej nezaoberáme.
Na úrovni EÚ bol v roku 2002 po rozsiahlych záplavách v Rakúsku, Českej republike, Francúzsku a Nemecku zriadený Fond solidarity EÚ. Fond sa zameriava na to, aby umožnil EÚ ‘rýchlo, účinne a pružne reagovať [na veľkú prírodnú katastrofu]’. S jedinou výnimkou škôd spôsobených Prestige, fond však neposkytoval a neposkytuje finančné prostriedky na katastrofy spôsobené človekom. Okrem toho Fond solidarity EÚ neposkytuje finančné prostriedky, ak je škoda poistiteľná.
Komisia EÚ v roku 2013 uverejnila správu o štúdii na preskúmanie možnosti vytvorenia fondu na pokrytie environmentálnej zodpovednosti a strát vzniknutých v dôsledku priemyselných havárií.