Art. 2 ods. 9 ELD definuje “bezprostrednú hrozbu škody” ako “dostatočnú pravdepodobnosť, že v blízkej budúcnosti dôjde k poškodeniu životného prostredia”.
Na identifikáciu prípadov bezprostrednej hrozby environmentálnej škody podľa smernice o environmentálnej zodpovednosti (ELD) možno použiť druhý kontrolný zoznam uvedený v praktických tabuľkách.
Na posúdenie existencie bezprostrednej hrozby škody by sa mal použiť základný model zdroj - cesta - receptor (SPR). Základný model spočíva v hľadaní prepojenia medzi zdrojom - cestou - receptorom. Ak sa potvrdí prepojenie SPR, malo by sa uvažovať o bezprostrednej hrozbe škody.
Model SPR použitý na posúdenie bezprostrednej hrozby škody by potom mal zohľadňovať všetky skutočné škodlivé udalosti (primárne zdroje, sekundárne zdroje atď.), všetky skutočné a možné cesty (priame a nepriame) a všetky skutočné a možné receptory/ciele medzi prírodnými zdrojmi chránenými smernicou ELD.
Identifikácia bezprostrednej hrozby vzniku škody znamená, že prevádzkovateľ musí prijať preventívne opatrenia na zabránenie vzniku škody. Pojem bezprostredná hrozba škody sa teda vzťahuje na vyvíjajúcu sa alebo potenciálne vyvíjajúcu sa situáciu, a nie na stabilnú a trvalú situáciu.
Ďalším dôležitým aspektom identifikácie bezprostrednej hrozby škody je, že prírodné zdroje môžu byť buď už vystavené škodlivým činiteľom (nepriaznivé účinky už nastali), alebo im hrozí, že budú vystavené škodlivým činiteľom (zatiaľ nenastali žiadne nepriaznivé účinky).
V nadväznosti na tento aspekt umožňuje posúdenie bezprostrednej hrozby poškodenia použiť zásadu predbežnej opatrnosti, ktorá predpokladá túto koncepciu: ak sa neprijmú žiadne preventívne opatrenia, môžem bez akýchkoľvek pochybností povedať, že nedôjde k poškodeniu životného prostredia?
V dôsledku toho je možné použiť zásadu predbežnej opatrnosti namiesto určenia, či sa nepriaznivé účinky môžu stať natoľko významnými, že v blízkej budúcnosti vznikne environmentálna škoda.
V tomto ohľade je potrebné zohľadniť ust. 72 oznámenia EÚ KOM(2021) 1860 v konečnom znení uvádza, že na účely uplatňovania preventívnych opatrení a okamžitého riadenia škodlivých faktorov potreba rýchleho posúdenia znamená, že bude potrebné spoliehať sa na ľahko dostupné informácie a vyvodzovať závery na ich základe. Kľúčové budú často všeobecné informácie o povahe škodlivých činiteľov a vystavení prírodného zdroja ich nepriaznivým účinkom, pretože nemusí byť čas čakať na to, kým sa objavia podrobnosti týkajúce sa konkrétnej lokality. Za takýchto okolností je potrebné uplatniť zásadu predbežnej opatrnosti.
Okrem toho sa v poznámke pod čiarou č. 92 oznámenia Komisie EÚ K(2021) 1860 v konečnom znení uvádza, že v niektorých situáciách je veľmi ťažké posúdiť významnosť environmentálnej škody a najmä jej bezprostrednú hrozbu. Môže to byť z rôznych dôvodov, napríklad v núdzovej situácii môže byť nedostatok informácií. V týchto situáciách môže zohrávať kľúčovú úlohu zásada predbežnej opatrnosti, ktorá odôvodňuje zásah na základe odôvodneného presvedčenia. Umožní vykonať potrebné preventívne opatrenie a začať príslušné správne konanie.
Posúdenie bezprostrednej hrozby environmentálnej škody si vyžaduje overenie týchto 5 prvkov:
1) prítomnosť prebiehajúcej škodovej udalosti alebo stále aktívnych škodových faktorov (konkrétne prítomnosť vyvíjajúcej sa alebo potenciálne vyvíjajúcej sa situácie)
2) prítomnosť prírodných zdrojov ELD, ktoré môžu byť poškodené
3) prítomnosť skutočných alebo potenciálnych expozičných ciest spájajúcich škodlivú udalosť a/alebo škodlivé faktory s prírodnými zdrojmi ELD, ktoré môžu byť poškodené
4) súlad škodlivých faktorov a/alebo nepriaznivých účinkov s referenčnými koncepciami (podľa ELD) prírodných zdrojov ELD, ktoré môžu byť poškodené
5) prítomnosť “dostatočnej pravdepodobnosti, že v blízkej budúcnosti dôjde k poškodeniu životného prostredia”, ktorú možno posúdiť z hľadiska 5 čiastkových prvkov, ako sú:
5.obdobie trvalosti škodlivého výskytu a škodlivých činiteľov (tento čiastkový prvok sa stáva relevantným, ak škodlivý výskyt a škodlivé činitele rýchlo nezaniknú, ale zostávajú aktívne po určitý čas);
5.b Frekvencia výskytu škodlivej udalosti (v prípade, že škodlivá udalosť nie je jedinečnou emisiou, udalosťou alebo incidentom) a faktory poškodenia (Tento čiastkový prvok sa stáva relevantným, ak je škodlivá udalosť jedinečná, ale závažná, alebo ak škodlivá udalosť nie je závažná, ale je viacnásobná a častá v priebehu času);
5.c Veľkosť, rozsah a nebezpečnosť škodlivých činiteľov vzhľadom na prírodný zdroj ELD1 (Tento čiastkový prvok sa stáva relevantným, ak veľkosť, rozsah a nebezpečnosť škodlivých činiteľov môžu významne ovplyvniť prírodný zdroj ELD);
5.d Blízkosť prírodného zdroja ELD vzhľadom na škodlivú udalosť a/alebo škodlivé činitele (tento čiastkový prvok sa stáva relevantným, ak je prírodný zdroj ELD blízko a dosiahnuteľný škodlivou udalosťou a/alebo škodlivými činiteľmi); a
5.e Stupeň vystavenia prírodného zdroja ELD vzhľadom na škodlivé činitele (Tento čiastkový prvok je relevantný, ak je prírodný zdroj ELD zraniteľný a veľmi vystavený (kvantitatívne a časovo) škodlivým činiteľom).
Prvé 4 prvky umožňujú vyhodnotiť podmienky existencie možnej bezprostrednej hrozby poškodenia (Predbežná kontrola), zatiaľ čo 5. prvok (Kontrola na určenie “dostatočnej pravdepodobnosti, že v blízkej budúcnosti dôjde k poškodeniu životného prostredia”), zložený z 5 čiastkových prvkov, umožňuje vyhodnotiť, či existuje dostatočná pravdepodobnosť, že v blízkej budúcnosti dôjde k poškodeniu životného prostredia, konkrétne či existuje bezprostredná hrozba poškodenia.
Kombinovaným vyhodnotením 5 čiastkových prvkov môže vzniknúť podmienka dostatočnej pravdepodobnosti, že v blízkej budúcnosti dôjde k environmentálnej škode. Každý z nich môže byť samostatne v stave vzniku pravdepodobnosti, že v blízkej budúcnosti dôjde k environmentálnej škode (pozri praktické tabuľky), je však potrebné ich celkové hodnotenie. To znamená, že obidve:
- Bezprostredná hrozba škody nemôže vzniknúť len z jedného čiastkového prvku a
- Bezprostredná hrozba škody môže vzniknúť, aj keď nie všetky čiastkové prvky sú v relevantnom stave.
Vzhľadom na posúdenie 5 uvedených prvkov možno v určitých prípadoch použiť zásadu predbežnej opatrnosti, najmä za okolností, ktoré sú uvedené v ods. 72 a poznámke pod čiarou č. 92 oznámenia Komisie EÚ K(2021) 1860.
V tejto súvislosti môže byť užitočné zvážiť možnosť uplatniť v určitých prípadoch pojmy stopy a dôkazy aj pre bezprostrednú hrozbu škody. V skutočnosti môžu predstavovať dva rôzne spúšťače zásahu v rámci postupov preventívnych opatrení predpokladaných v čl. 5 smernice ELD2.
V skutočnosti môže určenie stôp bezprostrednej hrozby škody zodpovedať určeniu bezprostrednej hrozby škody s použitím zásady predbežnej opatrnosti, zatiaľ čo dôkaz bezprostrednej hrozby škody môže zodpovedať určeniu bezprostrednej hrozby škody bez použitia zásady predbežnej opatrnosti.
Najmä za okolností, aké sú uvedené v ods. 72 a poznámke pod čiarou 92 oznámenia EÚ KOM(2021) 1860, môže určenie stôp bezprostrednej hrozby škody predstavovať primeraný dôkaz na začatie zásahu prostredníctvom postupov preventívnych opatrení podľa smernice ELD3 4.
Poznámka: Proces identifikácie bezprostrednej hrozby podľa ELD by nemal obmedzovať environmentálnych pracovníkov (na mieste) alebo prevádzkovateľa, aby prijali akékoľvek okamžité in
situ opatrenia (napr. núdzové opatrenia, opatrenia na obmedzenie šírenia a zmiernenie následkov), ak to považujú za potrebné, a následne o tom informovať príslušný orgán ELD.
2 Havarijné, obmedzujúce a zmierňujúce opatrenia zavedené počas udalosti a bezprostredne po nej môžu zodpovedať opatreniam na predchádzanie environmentálnym škodám.
3 Najmä pri uplatňovaní zásady predbežnej opatrnosti je ďalším dôležitým prvkom, ktorý by sa mal zohľadniť, že za určitých okolností sa môže identifikovať bezprostredná hrozba škody, aj keď prírodný zdroj ešte nie je postihnutý.
4 Rozdiel v prípade stôp po environmentálnej škode spočíva v tom, že predstavujú podnet na začatie ďalšieho vyšetrovania a posudzovania prípadov, a nie na prijatie nápravných opatrení.